MIKOVÍNIHO DOM má všetky esencie historického banskoštiavnického meštianskeho domu. Osobitú atmosféru interiéru spoluvytvárajú nezvyčajné kontrasty svetla a tieňa, či rafinovaná montáž architektonických prvkov z rôznych časových období. Chodby a schodiská sú ponorené v šere, hlavné priestory zas ohurujú mierkou a eleganciou, konštrukciami a detailami.
Kapitoly z vývoja domu už čiastočne rozkľúčoval architektonicko-historický výskum. Dom má nepochybne má stredoveké jadro, ktoré sa postupne rozrastalo a upravovalo v renesancii, baroku či klasicizme.
Atraktívna poloha domu ho predurčovala, že okrem SAMUELA MIKOVÍNIHO ho vlastnili aj iné dôležité osobnosti dejín Banskej Štiavnice. Pre zaujímavosť: z archívneho výskumu vyberáme niekoľko „celebritných“ majiteľov domu.
Najstaršie písomné údaje pochádzajú zo 16. storočia, kedy dom patril rodine významného waldbürgera – banského ťažiara ERAZMA RÖSSLA. Okrem toho, že úspešne podnikal v baníctve a hutníctve, až 3 x bol zvolený do funkcie mestského richtára. Dokonca v roku 1497 bol komorským grófom. Po jeho smrti dom neskôr vlastnila jeho vnučka BARBARA RÖSSLOVÁ – legendárna postava banskoštiavnickej histórie. Nespútaný život krásnej Barbory sa stal námetom viacerých literárnych a filmových spracovaní.
Archívne dokumenty poskytujú o dome zaujímavé údaje zo 17. storočia. Vtedy ho vlastnila rodina a neskôr dediči vplyvného ťažiara MATEJA KAISERA. Kaiser bol niekoľkokrát mestským richtárom, členom mestskej rady, vlastnil rozsiahle banské a hutnícke prevádzky, viacero domov, pôdu, majer pivovar. Pri inventarizácii vybavenia domu sa spomína, že v dome bola veľká knižnica so 489 zväzkami (v tých časoch rozsahom mimoriadne významná meštianska knižnica), množstvo obrazov a astrologický atlas. Dokonca bolo v dome umiestnené bližšie nešpecifikované laboratórium (Laboratórium oder Alchimisterey).
Začiatkom 18. storočia dom vlastnil ďalší vplyvný muž: JÁN GOTTFRIED BARÓN VON HELLENBACH (ťažiar, lekár, komorský gróf). Až jeho syn Juraj dom napokon v roku 1742 predal Samuelovi Mikovínimu. Aj vďaka tejto kúpe sa Mikovíni mohol stať mešťanom Banskej Štiavnice. Vlastníctvo domu bolo jednou z podmienok tohto statusu.
