Tak ako v iných lokalitách v našej krajine počas socialistickej etapy, väčšina honosných historických objektov bola v správe štátu. To však nebol prípad MIKOVÍNIHO DOMU na banskoštiavnickom Trotuári, objekt zostal v súkromnom vlastníctve.
Aj vďaka tomu sa mu vyhol osud tzv. „komplexnej obnovy“, ktorá mnohým historickým budovám uštedrila tvrdé a často nezvratné zásahy do podstaty ich pamiatkových hodnôt. Práve preto má Mikovíniho dom veľký potenciál. V režime základnej údržby prežil dom socializmus so cťou.
Zachované zostalo nielen hmotové riešenie, dispozičný koncept, ale aj mnohé architektonické detaily, cenné vrstvy pôvodných omietok a náterov. Stav objektu ilustruje, že čas a prirodzené pomalé chátranie domu, nemusí byť pre jeho hodnoty tak fatálne, ako rýchla, programovo nevhodná „komplexná obnova“.
Paradoxne výmena strechy (krov a strešná krytina) z konca 90. rokov 20. storočia, ktorá mala dom dlhodobo chrániť, vygenerovala zásadný problém. Drevené stropy nad najvyšším podlažím boli neodborne zaliate železobetónovou monolitickou konštrukciu. Aktuálne diagnostikujeme rozsah a charakter poškodení drevených konštrukcií stropov. Žiaľ, nie sú to potešujúce zistenia. Čaká nás plán sanácie/asanácie stropov. Našou snahou bude zachrániť a obnoviť maximum.
